vianočný behúň LEONA

VIANOČNÉ ZVYKY A TRADÍCIE VO SVETE

VIANOCE SA OSLAVUJÚ NA MNOHÝCH MIESTACH PO SVETE, A TO AJ TAM, KDE KRESŤANSTVO (VIANOCE SÚ SVIATKY NARODENIA JEŽIŠA KRISTA) NEMÁ TAK SILNÚ TRADÍCIU.. Oslavujú sa najmä v Európe, Amerike, Austrálii, Afrike a čiastočne aj v Ázii. Prvé záznamy osláv Vianoc pochádzajú zo 4. storočia z Ríma. Oslavy sa v jednotlivých krajinách líšia s ohľadom na historické tradície či vieru obyvateľov. Všeobecným zvykom patrí zdobenie stromčeka, stavanie betlehemov, spievanie kolied, vzájomné obdarovávanie a hodovanie. V 20. a 21. storočí sú Vianoce, ktorým predchádza štvortýždňové obdobie adventu, vnímané prevažne ako sviatky pokoja a rodiny. Česko U susedných Čechov sú, podobne ako u nás, Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy. Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Ak jadierka vytvárajú hviezdu, znamená to šťastie a zdravie, obraz kríža nosí nešťastie. Nemecko Tradícia vianočných trhov, už tak populárnych aj na Slovensku, má svoje počiatky práve v Nemecku, pričom v mnohých nemeckých mestách sa tieto trhy konávajú už od čias stredoveku. Najväčšej popularite sa tešia trhy v Kolíne nad Rýnom a v Norimbergu, ktoré sú plné čarovných drevených chalúpok, farieb, lahodných vôní a podmanivých chutí. Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si musia deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor. Poľsko Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstnym dňom, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garanciou, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva na štedrovečerný stôl o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnica s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou. Rakúsko Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorý deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia a hojnosti. Keď na Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom. Rusko V Rusku sú Vianoce najdôležitejším sviatkom len pre kresťanov. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti. Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. Zákazom padla za obeť aj tradičná vianočná jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935, no len ako ozdoba domácností pri príležitosti osláv Nového roku. Zmena sa nevyhla ani hviezde, ktorá stromček zdobila. Tradičnú nahradila komunistická päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pre ateistov a ateistky je preto najväčším sviatkom práve koniec roka. Väčšina veriacich Rusov a Rusiek sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy. Začínajú sa 28. decembra pôstom, počas ktorého sú z mäsových jedál povolené len ryby. Vianoce sa oslavujú 7. januára. V kostoloch sa po celý deň konajú omše, posledná je polnočná. Najväčšiu slúži v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa hlava cirkvi – patriarcha. Typické vianočné menu pozostáva z plnených pirohov a im podobných varenikov, nejakého vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba ani čaj a vodka. Základ novoročnej hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom. Darčeky nosí Dedo Mráz, pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Vo väčších mestách existujú firmy, ktoré poskytujú zvláštnu službu – návštevu profesionálneho Deda Mráza aj s pomocníčkou.

VIANOČNý OBRUS

Krásne prestretý štedrovečerný stôl patrí k Vianociam rovnako ako vianočný stromček alebo darčeky. Stolovať počas najväčšieho sviatku roka túžime vkusne a netradične. Vianočný obrus, stolové dekorácie a sviatočné prestieranie vytvárajú počas Štedrého večera neopakovateľnú atmosféru. Podľa starých slovanských tradícií má byť vianočný stôl bohatý a plný jedla. Je symbolom hojnosti, rodiny a sviatočnej pohody. Slávnostná vianočná tabuľa je vždy magická – všetky tie blýskavé odrazy, ligot, radosť v očiach, rodinné rozhovory a zvláštna nepolapiteľná atmosféra… Doprajte si chvíľku kľudu, urobte si šálku dobrej kávy a v predvianočnom zhone sa nechajte inšpirovať našim výberom podmanivého vianočného prestierania. Podľa starých ľudových tradícií sa vyžadoval pôst, ktorý sa dodnes v niektorých rodinách striktne dodržiava. Ono to má svoj zmysel – na večeru sa skutočne človek začne tešiť, viac si ju váži a vychutná si ju. Naši predkovia čakali, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, až potom si rodina mohla sadnúť k vianočnému hodovaniu. Štedrá večera sa nezadržateľne blíži a vy určite chcete, aby váš slávnostný stôl vyzeral čo najlepšie. Krásne prestretý štedrovečerný stôl patrí k Vianociam rovnako ako vianočný stromček alebo darčeky. Stolovať počas najväčšieho sviatku roka túžime vkusne a netradične. Vianočný obrus, stolové dekorácie a sviatočné prestieranie vytvárajú počas štedrého večera neopakovateľnú atmosféru. Správnym výberom stolovej dekorácie dokážeme ovplyvniť celkový dojem miestnosti. Venujte preto príprave štedrovečerného stola primeranú pozornosť. Vzhľad štedrovečerného stola treba prispôsobiť priestoru a voliť farby s rozvahou. Nič nepokazíte, ak siahnete po časom osvedčených farbách: oranžovej, zlatej, bielej, červenej alebo striebornej. Prírodné farby ako napríklad hnedá, medená a zelená pôsobia upokojujúco . Pre tých extravagantnejších, ktorí radi riskujú odporúčame popremýšľať o modrej alebo čiernej.

Ako vybrať správny rozmer obrusu

Aj ten najdrahší a najkrajší obrus bude vyzerať na Vašom stole zle, ak nebude mať ideálny rozmer. Zbytočne si kúpite drahý, luxusný obrus, ak nesprávne odhadnete jeho rozmer. Čo potrebujete vedieť? Dôležitá je dĺžka a šírka vrchnej dosky Vášho stola. K týmto rozmerom je potrebné prirátať z každej strany minimálne 15 cm, ideálne 20 cm. Príklad: Ak máte stôl s rozmerom 170x90 cm (dĺžka x šírka ), k dĺžke pripočítajte 2-krát po 15 cm ( alebo 2-krát po 20 cm ) a k šírke tak isto. V prvom prípade (ak pripočítate po 15 cm ) bude mať obrus rozmer 200x120 cm. V prípade , že pripočítate po 20 cm, obrus bude mať rozmer 210x130 cm. Obrus s rozmerom 200x120 cm bude mať ideálny rozmer na bežné použitie pre každý deň. Naopak, obrus s rozmerom 210x130 cm bude vhodný aj na slávnostné príležitosti. Obrus môže po obvode presahovať aj 25 cm a viac. Tiež je možné ušiť obrus na špeciálne príležitosti, ktorý bude siahať až po zem. Ako vybrať správny obrus a vyčariť ním najlepší dojem. Ak ste moderná žena, ktorá chce, aby jej domácnosť vyzerala upravene a štýlovo, máme pre vás niekoľko tipov. Vyčariť skvelý dizajn sa vám podarí aj s obrusom. Dnes sa už nestretávame iba s pár druhmi obrusov, ako to bolo kedysi. Teraz máme možnosť prispôsobiť obrus štýlu miestnosti. A na výber máme z tisícok variantov. Možno si myslíte, že vybrať obrus na stôl je minútová záležitosť, no nie je to úplne tak. Pred jeho výberom musíte rozmýšľať nad tým: do akej miestnosti ho potrebujete, v akom štýle je miestnosť zariadená, pri akej príležitosti bude obrus použitý, či má byť prekombinovaný alebo má byť jednoduchý, z akého materiálu má byť, aby splnil vaše očakávania, či bude farebne ladiť s priestorom atď. Ako vidíte, výber obrusu si vyžaduje odpovede na množstvo otázok. No ak si vaše odpovede ujasníte, dosiahnete dizajnový úspech. Aký obrus zvoliť na formálne príležitosti? Pri rôznych formálnych akciách, teda oslavách, svadbách alebo konferenciách by mal obrus výrazne presahovať hrany stola. Ak by sme to počítali presne, tak by malo zo stola visieť minimálne 25 cm. Tento štýl prestierania sa využíva najmä pri dlhých stoloch. Obrus má v tomto prípade najmä estetickú funkciu a mal by byť doladený pekným a vkusným prestieraním.

História používania obrusov

Používanie obrusa pri stolovaní je kultúrne novší jav. Rimania ešte jedli pri neprikrytom stole. Počiatky spôsobu úpravy stola pomocou obrusa sa dávajú do súvisu s rozšírením štvorhranného stola, ktorému sa obrus rozmermi prispôsobil. O jeho používaní v kláštoroch a šľachtických dvoroch na našom území v stredoveku svedčia písomnosti a tabuľové maľby. Obrus zdobený pravdepodobne vytkávaním zobrazuje freska z roku 1370 v kostole v Žehre s maľbou Poslednej večere. Vyšívané vzory na obrusy sa v meštianskom a šľachtickom prostredí začali objavovať v 17. – 18. storočí v súvislosti so vzrastajúcim prepychom. Vo vidieckom prostredí sa stoly prikrývali od prelomu 15. a 16. storočia, pravdepodobne len pri sviatočných príležitostiach. Jestvovali regióny, kde sa stôl prestieral iba na Vianoce (v okolí Vrábeľ až dvoma obrusmi), inde sa používal aj pri určitých obradových príležitostiach (hody, pohreb, svadba), na iných miestach pri každom sviatku. Vo všedný deň však ostal stôl neprikrytý. Stále prikrytý stôl sa začal objavovať až na začiatku 20. storočia v parádnych izbách bohatších regiónov Slovenska. Úloha obrusa ako výlučne bytovej textílie sa zachováva až do súčasnosti. V ľudovom prostredí sa obrusy zhotovovali z 2, 2,5 a 3 polí tkaniny a v mieste zošitia sa spájali ozdobným spojovacím stehom (šitá čipka), tkanicou, paličkovanou alebo háčkovanou čipkou. Ak bol obrus zdobený, prevažovali tkané pásové vzory, ktorých farebnosť niekedy symbolizovala príležitosť použitia, napr. vianočný obrus bol vytkávaný bielou priadzou, smútočný čiernou. Vyšívané obrusy neboli pôvodne všeobecne rozšírené. Vyskytovali sa predovšetkým na východnom Slovensku.