vianočný zvonček GRACIA

Slávnostná vianočná tabuľa

Podľa starých slovanských tradícií má byť vianočný stôl bohatý a plný jedla. Je symbolom hojnosti, rodiny a sviatočnej pohody. Slávnostná vianočná tabuľa je vždy magická – všetky tie blýskavé odrazy, ligot, radosť v očiach, rodinné rozhovory a zvláštna nepolapiteľná atmosféra… Doprajte si chvíľku kľudu, urobte si šálku dobrej kávy a v predvianočnom zhone sa nechajte inšpirovať našim výberom podmanivého vianočného prestierania.

Sviatočný vianočný obrus

Vo všeobecnosti platí, že pri výbere opbrusu a prestierania sa hranice nekladú. Základom vianočného prestierania je vždy sviatočný obrus, ktorý dostanete kúpiť v rôznych farbách, tvaroch a prevedeniach. Na igelitový však zabudnite. Ak nechcete každý rok kupovať nový obrus, vyskúšajte náš veľmi jednoduchý tip: klasický biely obrus, ktorý má doma každá gazdinka, sa ozdobí vybranou farebnou širokou štólou po dĺžke alebo po šírke. Nálada sa ešte doplní klasickými vianočnými doplnkami ako sú svietniky so voňavými sviečkami vybranej farby, hviezdičky, servítky, anjeliky,...

Vianočný stromček

Vianočné stromčeky majú svoju viac než 400-ročnú tradíciu. Upevnené v stojane, v črepníku či zavesené na strope boli a sú neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Dopyt po živých vianočných stromčekoch neklesol ani pod tlakom ambícií ich umelých príbuzných, ktoré sa snažia vytlačiť ich z našich príbytkov už niekoľko desaťročí. Kúpou živého vianočného stromčeka vnášame do našich príbytkov nielen neopakovateľnú vôňu lesa, ale aj jedinečnú atmosféru najkrajších sviatkov roka – Vianoc. Podľa tradície by nám mal živý vianočný stromček vydržať aspoň do Troch kráľov. Pri troche starostlivosti to pritom vôbec nemusí byť problém. V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tématikou. Zo začiatku sa hrávali v kostoloch, neskôr sa presunuli pred hlavný vchod kostola. Veľký úspech mala jedna hra, ktorá sa aj rýchlo rozšírila a hrávala sa hlavne v predvianočnom období. Predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. Známy rajský strom, predstavoval v strede javiska postavený stromček ovešaný ovocím.

Vianočné prestieranie starých Slovanov.

Podľa starých ľudových tradícií sa vyžadoval pôst, ktorý sa dodnes v niektorých rodinách striktne dodržiava. Ono to má svoj zmysel – na večeru sa skutočne človek začne tešiť, viac si ju váži a vychutná si ju. Naši predkovia čakali, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, až potom si rodina mohla sadnúť k vianočnému hodovaniu. Na stole malo byť „devätero jedál“ a nesmela chýbať tradičná vianočka, chlieb, cesnak, cibuľa, jablká a orechy. Pod obrus sa ukrývali šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok bohatý. Krásny zvyk je prestierať aj pre zosnulého člena rodiny, jednak z úcty, jednak starí Slovania verili, že počas Vianoc môže duch zosnulého prísť na večeru. Prestieralo sa aj pre „náhodného hosťa“, ak by niekto zablúdil a bol na sviatky sám. Je to veľmi milosrdné gesto.